pondelok , 18 jún 2018
Home / Zaujímavosti / Kam na výlet / Pozývame vás na vlakotúru

Pozývame vás na vlakotúru

Mirka Slejzáková je mladá, talentovaná, no najmä scestovaná baba, ktorá sa nezdráha žiadneho dobrodružstva

A o tom sú aj jej rozprávania.

Plnenie snov

Mnohí z vás žijúci na východnom Slovensku ju môžete počuť z rádia Regina, kde sprostredkuváva svoje zážitky a dobrodružstvá, svoje Vlakotúry . Čo je veľmi príjemné, je, že sa vďaka tomu bežný človek veľakrát dozvie aj o miestach, ktoré predtým buď nepoznal, alebo poznal len z počutia. Nám trošku porozprávala o tom, ako sa k tejto práci dostala, dozviete sa, ako si plánuje svoje cesty, či si ich vôbec plánuje, či cestuje sama a podá aj pár tipov na miesta na východe, ktoré stoja za návštevu!

1.Poďme od začiatku. Kde a kedy sa vzala vo Vás túžba po výletoch a dobrodružstvách takéhoto typu? Bol nejaký moment, okamih, či zážitok, výlet, kedy ste si jednoducho povedali: A presne takto to chcem? Stretli ste a na začiatku aj s nejakými prekážkami predtým, než ste začali svoje sny uskutočňovať?

Túžba cestovať a spoznávať bola vo mne už od detstva. Rovnako ako láska k domovine, Slovensku a našej prírode. Nemyslím, že to bol jeden moment. Išlo to postupne a plynule. Od mala som rada behala po horách, ale nemyslela som si, že niečo podobné ma niekedy môže uživiť. Skôr som to brala ako koníček. Ale spomínam si na svoju prvú brigádu, keď som v Slovenskom raji čistila poľovnícke chodníčky a každý deň som dala hodinu na bicykli k miestu, kde sme s kamarátom pokračovali v práci.
Keď som začala robiť pre Rádio Regina, netušila som, že budem smerovať práve k takýmto témam. Začala som robiť aj iné, ale po čase som zistila, že práve toto ma baví. Príroda, história, kultúra, pamiatky…
Čo sa týka prekážok, nejaké, samozrejme, boli. Keďže pracujem ako externistka, bojujem so životom drobného živnostníka, čo nie je vždy ružové. Ale väčší úder bol, keď mi po operácii kolena povedal ortopéd, že by som už nemala turistikovať. Vysoko poškodená chrupavka v 23. rokoch. A ja som mala doživotne už len sedieť za oknom a pozerať sa na hory? Určite nie. Tie kolená mi raz vymenia. Či už o 15 alebo 20 rokov… Aký je v tom rozdiel? Bolesť prehryziem, urobím pre seba všetko, čo sa bude dať, ale doma sedieť nebudem.

Mirku môžete zažiť v rôznych podobách, ale s mikrofónom v ruke! 🙂

2. Pamätáte si na svoju úplne prvú Vlakotúru? Kam vás zaviedla?
Čo sa týka rozhlasovej Vlakotúry, bola som s Radom, ktorý má blog Nie je túra bez Štúra v jeho rodnej dedinke Kluknava. Páčila sa mi tá myšlienka, že sa po rokoch v zahraničí vrátil na Slovensko a začal ho spoznávať. Keď sme sa prvý raz streli, nazvala som ho turistom vo vlastnej krajine a tak som ho vyzvala, aby sa stal sprievodcom vo vlastnej dedine.
Pokiaľ ide o prvú vlakotúru osobnú… Možno to bolo na začiatku štúdia na gympli, keď sme so spolužiakmi podnikli výlet na Zahuru pri Spišských Vlachoch. Tajne sme si kúpili pivo a opaľovali sa pri vode.

3.Podľa čoho si vyberáte miesta , na ktoré sa vyberiete? A chodievate sama, alebo beriete aj niekoho so sebou?
Keď sa zamyslím, asi som ako Popoluška. Jednoducho čo mi cvrnkne do nosa. Niekedy mi témy skáču do cesty samé, niekedy mi ich prinesú zaujímaví ľudia a niekedy len tak sedím a googlim. O mnohých miestach viem, ale zatiaľ som ich nenavštívila, tak si postupne aj takto plním sny. Ale ja som šťastkár, témy sa núkajú samé. A kým niektorí kolegovia súperia s vymýšľaním stále nových a nových tém, ja väčšinou neviem, kam skôr.
Cestujem väčšinou sama, ale sama nikdy nie som, lebo ma stále niekto čaká v cieli. Ale niekedy so sebou beriem aj kamarátov alebo priateľa.

4.Bolo už nejaké miesto, na ktoré sa rada vraciate aj častejšie, a miesto, ktoré vás nejako sklamalo?
Myslím, že miesto nedokáže sklamať. Ja sa vytešujem aj na lúke s jedným kameňom, kde kedysi stál hrad. Lebo nasávam tú atmosféru, predstavujem si ľudí, ktorí tam žili… Čo vie sklamať, sú ľudia. Bohužiaľ, niekedy tým, ako sa správajú k prírode, historickým pamiatkam a pod.
A čo sa týka návratov, tak rada sa vrátim všade. Nemám nejaké špeciálne miesto, ktoré je nad ostatnými. Možno akurát naša chalupa a Slovenský raj, lebo som v ňom vyrastala.

5. Čo si užívate na potulkách najviac?
Jednoznačne objavovanie. Nové informácie, nové zaujímavosti, noví ľudia… Aj keď, ja mám, priznám sa, pamäť ako zlatá rybička (30 sekúnd dozadu). A vždy sa zasmejem na tom, že si nejakú tému vyberiem, naštudujem o nej niečo, nahrávam s respondentom, postrihám to, odovzdám… A keď to počujem v éteri, tak si poviem: Naozaj? Veď to je zaujímavé, to som nevedela. 🙂  A pritom som to už počula 4-krát predtým.

6. Dostávate aj nejaké tipy na výlety a potulky? Býva to občas aj o tom, že sa na nejakej „spoznávačke“ miesta ocitnete nečakane? 🙂
Párkrát sa mi už stalo, že ma oslovili nejakí ľudia, ktorí počúvajú moje reportáže a mali pre mňa zaujímavé tipy alebo ma chceli pozvať k nim na nahrávanie. Najviac ma ale dojalo, keď ma oslovil jeden starší pán, ktorý pol roka hľadal kontakt na mňa a všelikde volal a písal… Aby mi porozpával o práci jeho občianskeho združenia, ktoré sa snaží zachovávať svojpomocne jednu nádhernú prírodnú pamiatku. A bola to jedna z najkrajších vlakotúr, aké som nahrávala.
Čo sa týka nečakaných miest, pri mne je to asi pomaly už pravidlom. Väčšinou si cestu naplánujem a dohodnem sa s respondentmi… Ale nie vždy výjde počasie, okolnosti a ochota iných ľudí podľa predstáv. Paradoxne, väčšinou sú to nakoniec tie najlepšie príspevky, za ktoré ma pochvália.
A čo sa týka lesa, aj tam sa nám už počas nahrávania párkrát podarilo zablúdiť. Ale ako hovorí môj kamarát: “Nemáš sa kde stratiť, vždy ťa to niekde vypľuje.”

7. Počas svojich ciest musíte mať oči otvorené. Okolo vás je veľa podnetov. Zachytávate ich hneď, alebo fungujete na princípe spomienok? Nosíte so sebou notes a fotoaparát?
Na dobrý foťák ešte len šetrím, takže väčšinou používam mobil. Fotím si kadečo, našla som si systém ako si zachovávať spomienky a to, čo chcem. Notes nosím taký malý stále so sebou. Lebo som hlava deravá a čo si nezapíšem, zabudnem po pár minútach.
Ale jeden kamarát mi dal k dispozícii takú kamerku, takže sa učím aj natáčať, strihať a postupne si chcem rozbehnúť aj svoj youtube kanál.

8.Máte svoj vlastný TOP 5 rebríček miest na východnom Slovensku, ktoré milujete najviac a vedeli by ste ich odporučiť aj iným? 🙂
Fuuuuuh. To je ťažké vybrať iba 5 miest. Ale skúsim to.

1.Sokolia dolina v Slovenskom raji
Najdivokejšia roklina s druhým najvyšším vodopádom na Slovensku. Nepatrí medzi najnavštevovanejšie, ale o to  lepšie, lebo nebudete stáť v radoch na rebríky.

2.Zádielska tiesňava v Slovenskom krase
Toto jednoducho musíte zažiť. Nádherné skalné útvary, výhľad na celé okolie… Odporúčam spojiť to aj s Turnianskym hradom.

3.Pieniny, Červený kláštor a splavovanie Dunajca
Príroda, výhľady, splavovanie, história… Všetko v jednom.

4.Slovenské opálové bane
Dôkaz o tom, že aj na Slovensku máme unikáty svetového významu. A kilometre v labyrinte podzemných chodieb… Treba skúsiť.

5.Poloniny
Jedinečná atmosféra slovenského pralesu, hranica medzi troma štátmi a jediné miesto na Slovensku, kde vo voľnej prírode môžete uvidieť zubrov.

Mirke ďakujem a teším sa na ďalšie Vlakotúry! Aspoň cez jej blog Denník reportérky 🙂

zdroj: Facebook

To máte tak. Rada píšem, rada premýšľam, rada sa informujem, rada sa zhováram o všetkom možnom… A ešte radšej toto všetko posúvam ďalej. 🙂

Komentáre

komentáre