Všetko pre mamu Zamerané na mamy
Hovorí sa, že pani učiteľka je druhá mama. Asi na tom niečo bude… Ak dieťa nastupuje do materskej školy, trávi v nej väčšiu časť dňa. Pani učiteľka je práve tá osoba, ktorá sa v škôlke venuje vášmu dieťaťu, ktorá poskytuje nenásilnú adaptáciu, ktorá vzdeláva, ktorá dokonale spozná vaše dieťa a tiež si ho dokáže pritúliť a utíšiť, ak je smutné alebo plače alebo sa teší z jeho úspechov.
Pre mamičky, ktoré majú veľa otázok a málo odpovedí, prinášame rozhovor s riaditeľkou materskej školy, pani Mgr. Jarmilou Adamíkovou.
Čo by mal ovládať začínajúci škôlkar?
Mal by sa vedieť sám najesť, obliecť si aspoň vrchné časti oblečenia, samostatne používať toaletu a v žiadnom prípade by nemalo nosiť plienku. Malo by zvládnuť aj vyfúkať si noštek. Samozrejme, že pani učiteľky detičkám pomáhajú pri sebaobslužných činnostiach, ale základy by dieťa malo ovládať už z domu.
Je potrebné dieťa nejakým spôsobom pripravovať pred vstupom do škôlky?
Určite je vhodné, aby dieťa zvládlo krátke odlúčenie od maminky. Tak isto je dôležité rozprávať sa s dieťaťom o tom, čo ho v materskej škole čaká – noví kamaráti, hračky, zábava, hry a pani učiteľky, ktoré ho budú mať radi a strať sa oňho , kým nepríde mamička. Nestrašiť ho škôlkou: “veď počkaj v škôlke budeš musieť……, veď tam ťa naučia….” a pod. Je potrebné rozprávať o materskej škole len pozitívne. Rodičia by mali „trénovať“ s dieťaťom obliekanie a obúvanie aj doma, hlavne cez víkendy, keď je na to čas, nejdú do práce a nemusia všetko urobiť za dieťa.
Je dobré, ak si dieťa postupne zvyká na denný „škôlkarsky“ režim alebo je lepšie, ak sa dieťa rovno začlení medzi ostatných bez adaptačnej fázy?
V našej materskej škole sa osvedčil týždenný adaptačný pobyt, kedy dieťa prvé tri dni strávi v materskej škole dve hodiny a dva dni len dopoludnia. Po tom nasleduje už bežný celodenný režim. Snažíme sa dohodnúť s rodičmi, aby aspoň prvé dva-tri týždne nenechávali dieťa v materskej škole veľmi dlho. Samozrejme, že adaptačná fáza je u každého dieťaťa iná, treba len vydržať a dôverovať svojmu dieťaťu, že to zvládne.
Každé dieťa je iné, čo sa týka komunikačných schopností. Máte skúsenosti napríklad s takými deťmi, ktoré nerozprávajú, resp. rozprávajú minimálne a zrazu sa „rozrečnia“ zo dňa na deň?
Stáva sa to často, pretože deti chcú komunikovať s rovesníkmi aj s učiteľkou, chcú si porozumieť a preto sú istým spôsobom nútené začať hovoriť.
Všetkým rodičom je jasné, že chod škôlky bez chorôb nie je možný. Kedy je potrebné nechať malého škôlkara doma?
Určite v prípade zvýšenej teploty, silného prechladnutia, zvracania alebo žalúdočných ťažkostí. Často sa nám stáva, že dieťa v noci zvracalo, rodič ráno dieťa privedie a učiteľke to neoznámi. Dieťa je potom v triede apatické, unavené, odmieta jesť a následne zvracia, učiteľka musí telefonovať rodičom, aby si pre dieťa prišli a navštívili lekára. Niekedy naozaj stačí nechať si dieťa jeden alebo dva dni doma s nasadením diéty a preliečenia aj bez liekov.
Nástup do škôlky býva niekedy stresujúci nielen pre deti, ale aj pre samotných rodičov. Stalo sa vám, že ste niekedy upokojovali aj úzkostlivé maminy?
Áno, niekedy mamičky horšie znášajú nástup detí do materskej školy ako ich deti. Je veľmi vhodné, aby ranné lúčenie zbytočne nepredlžovali, krátko sa rozlúčili s dieťaťom pri dverách triedy a odovzdali ho učiteľke. Potom si mamička “môže poplakať“ vonku, aby ju dieťa nevidelo.
Ako postupujete, ak dieťa dlhodobo odmieta stravu v škôlke?
Veľmi záleží na tom, ako sa k odmietaniu stravy stavajú rodičia. Ak podľa nich dieťa „nemusí jesť“ potom sa učiteľkám len veľmi ťažko podarí, aby sa dieťa najedlo. Ale ak rodič spolupracuje, je pre nás oveľa jednoduchšie dieťa motivovať a usmerniť tak, aby stravu neodmietalo.
Čo by ste odkázali mamičkám, ktoré v týchto dňoch „žijú“ prípravami do škôlky?
Aby sa nebáli a neprenášali svoj strach a obavy na svoje dieťa, deti zvládnu nástup do materskej školy niekedy lepšie ako ich rodičia. Ak aj prídu slzičky, treba ich rešpektovať, je prirodzené, ak si dieťa poplače… Ďalej aby podporovali samostatnosť svojho dieťaťa a nechali ho zvládnuť to, čo dokáže sám, aby deťom veľa čítali, rozprávali sa s nimi a hrali, aby spolupracovali s pedagogickými zamestnancami materskej školy a budovali vzťah založený na vzájomnej dôvere.
Redakcia vsetkopremamu.sk ďakuje pani riaditeľke za príjemný rozhovor a prajeme všetko dobré. 🙂
foto: Pixabay
