utorok , 17 júl 2018
Home / Dieťa / Naše „malé“ dospieva. Prežijeme to?

Naše „malé“ dospieva. Prežijeme to?

„Radšej lopatou po hlave, ako decko v puberte.“

(Charlie Harper)

Kruté, ale trefné heslo, s ktorým bude súhlasiť asi každý rodič, ktorý jedno dieťa v „puberte“ doma má a nevie si s ním rady. No je to vážne až také hrozné?

Puberta dobehne každého

Puberta, alebo krajšie a lepšie povedané dospievanie akéhokoľvek formátu, zasahuje nielen do života, prežívania a vnímania dieťaťa, ale aj jeho okolie. Nie je nič prekvapujúce a neočakávané na tom, že sa u dieťaťa ľahšie menia vzťahy, prístup, celkový postoj voči bežným veciam .

Beauty, Dievča, Young, Pekný, Úsmev, Lode, Šťastný

Odrazu je viac nervózne, objavuje sa lenivosť, drzé správanie, zmena nálad. Netrvá to len rok –  dva, ale aj 4 – 5… U každého je to však individuálne.

Rodičia šalejú, pretože si nevedia dať v mnohých smeroch a situáciach rady. Objavuje sa tu aj nerozhodnosť: Trestať  / Netrestať, Zasahovať/ Nezasahovať, Zblázniť sa teraz / alebo až potom???

Menia sa známky v škole, správanie voči rodičom, učiteľom, do toho prichádzajú prvé skúsenosti s alkoholom, cigaretami, v najhoršom prípade tvrdšími drogami. Nehovoriac o mnohých neuvážených rozhodnutiach a činoch.

Kvetina Dieťa, Hippie, Kvety Ľudia, Flower-Child

Ako sa však má rodič v tomto období svojho dieťaťa zachovať, správať?

Nie je to nič jednoduché.

Tlak totiž nestúpa len rodičom, ale samozrejme aj deťom. Odrazu majú pocit, že im nik nerozumie. Logické. V mnohých prípadoch totiž nerozumejú samy sebe. Nejde len o fyzické zmeny, ktoré ich zastihnú, ale najmä psychické, ktoré sa taktiež pridávajú k týmto fyzickým. Hormóny s nimi lomcujú, cítia väčšiu záťaž spojenú s nárastom zodpovednosti spojenej aj s nárastom voľnosti. Už nie sú úplne nesamostatné, odkázané len na rodičov, ale zároveň ani úplne samostatné a to ich samozrejme ničí a sú z toho zmätené. Podobne je to aj u rodičov. Dať im viac slobody a samostatnosti, alebo ich neustále držať za ručičky?

“Čo ak sa zmýlia, popália, sú ešte mladí, menia sa im nálady, nevedia, o čom život je…náhodou urobia v záchvate nejakú hlúposť?“

Komunikujte

Tieto situácie nie sú jednoduché a už vôbec nie len tak zvládnuteľné. Jevšak  potrebná jedna zásadná vec, ktorá by mala uľahčiť aspoň začiatok tejto náročnej fázy pre všetky zúčastnené strany: Komunikovať. Skúste si zaspomínať, ako ste sa v ich veku cítili vy. Čo všetko vám vadilo na rodičoch a ich správaní, prístupe k vám. Zároveň je potrebné podotknúť a pripomenúť, že každé dieťa je individualita. Teda ani jedno nereaguje a neprežíva, nespráva sa ako jeho rovesník. Teda nie celkom rovnako.

Dievča, Posedenie, Lode, Stromy, Lesy, Krajiny, Mladý

Poďme teda po poriadku. Čo vám môže aspoň čiastočne pomôcť prežiť toto obdobie?

  1. Skúste si nájsť čas na vážnejší rozhovor skôr, ako fáza dospievania vôbec príde. Teda je potrebné určitým spôsobom pripraviť vaše dieťa na to, že príde obdobie, kedy príde k rôznym zmenám. Že sa im síce nevyhne, ale neznamenajú žiadnu tragédiu. Týmto trochu predpripravíte aj sami seba.
  2. Budete potrebovať veľkú, obrovskú dávku trpezlivosti. Nepomôže spôsob trestania či neústupčivého vychovávania. Aj oni sú ľudia. Treba sa k nim podľa toho správať. A ruku na srdce, ani rodič nie je vždy ten dokonalý…
  3. Presvedčte sami seba, že držať svoje dieťa za ruku po celý život nemôžete. Uškodí mu to. Treba mu ukázať, že so stúpajúcou potrebou slobody stúpa aj úroveň zodpovednosti, ktorá bude od neho očakávaná. A tým to ukážete aj sebe!
  4. Rôzne tresty a zákazy sú na mieste, pokiaľ majú zmysel. Musíte si uvedomiť, že už nestačí len zakázať, ale budú od vás vyžadovať aj to, aby ste im vysvetlili váš zákaz. Na toto si pripravte pevné nervy. Neznamená to však, že vaša autorita musí klesnúť! Nesmie! Rodič ste stále. Ale naučte sa byť rodičom aspoň trošku seberovným!
  5. Prvé skúsenosti s alkoholom, cigaretami, drogami. Podotýkam, že nemusia prebehnúť u každého. Možno to deti chcú vyskúšať, v mnohých prípadoch im to príde zbytočné alebo ich to neláka. Ak aj ucítite, že vaše dieťa smrdí od tabaku, neobviňujte ho hneď. Ľahko môže byť ten smrad od jeho kamarátov. Môžete sa hrať na Sherlocka, ale nebuďte diktátorom – tyranom. Rozprávajte sa a dávajte dieťaťu šancu. No pozorne sledujte aj to, ako sa na vás pozerá, ako sa správa, pozorne sledujte reč tela. Veľa napovie. Ľahšie predídete klamstvám.
  6. Rešpektujte jeho súkromie. Má naň právo. Zasahovaním mu do všetkého ničomu nepomôžete. A už vôbec nie vášmu vzťahu.
  7. Prvé vzťahy s opačným pohlavím. Že neprídu? Ale prídu. Nerobte paniku. Komunikujte otvorene. A pokojne si urobte aj chvíľku pre seba na tému – Moje dieťa a sex. Síce vás bude pár dní až týždňov považovať za trápnych či nenormálnych, ale lepšie, aby to počulo od vás ako od okolia. No nič neprekrúcajte, netajte, nezveličujte. Choďte na rovinu.
  8. Nenechajte sa zmiasť modernými tabuľkami a poučkami, rovnako ani nie zastaranými výchovnými metódami. Nemusia na vaše dieťa platiť. A ani na vás.
  9. Ak máte pocit a strach, že sa vaše dieťa popáli, urobí chybu… prestaňte s tým! Chybu urobí či mu niečo zakážete, alebo nie. Musí si tým prejsť samo, aby zistilo, čo áno a čo nie.
  10. Nerobte všetko za neho! Musí si uvedomiť, že už má vek na to, aby určité veci zvládalo samo.
  11. Pri tých starších nechajte dieťa rozhodovať o určitých veciach aj samo. Napríklad výber strednej školy či univerzity. Nezabúdajte, že do školy bude chodiť ono. Nie vy. Vystupujte skôr ako poradca.
  12. Buďte mu vždy oporou. Každý človek potrebuje rodiča v každom veku.
  13. Že mení nálady? Je nervózne? A vy nebývate? Netreba sa znepokojovať, ani strácať trpezlivosť. Prejde to. Len buďte vášmu dieťaťu nablízku. Nech vie, že nie je samo.
  14. Odvráva? Neplní si povinnosti? Nechce sa mu učiť? Fajn. Vyčleňte si čas pre krátku prednášku o tom, čo sa stane, ak s týmto správaním bude naďalej pokračovať. Skúste mu ukázať podstatu toho, prečo sa učí. Jednoducho mu povedzte, že sa neučí pre vás, ale pre seba. Odvrávať bude naďalej, pokiaľ mu to dovolíte. Dajte si však pozor na to, aby ste mu nedali na to sami priestor. Plnenie povinností je zásada, ktorá musí byť prítomná od najnižších ročníkov! Ak ste to nečakali od dieťaťa skôr, nečakajte, že si ich odrazu začne plniť.
  15. Akékoľvek zmeny, ktoré prídu, nevykresľujte v čiernych farbách. Žiaden koniec sveta sa nedeje. Z už aj tak skvelých detí sa stanú ešte lepší ľudia. Pripomínajte im to.
  16. Zmena vzťahov, vytváranie stálejších priateľstiev, koniec iných vzťahov a priateľstiev, zmena školy a zmena prostredia… Toto všetko na deti v tomto už aj tak dosť ťažkom období pôsobí veľkou váhou. Buďte pri nich! Prežívajte to s nimi, no nevteľujte sa do nich! Nevytvárajte tie vzťahy za nich! Ani ich neničte! Je to na nich!
  17. Posledný a najdôležitejší bod je ten, že je nutné, aby ste o mnohých vyššie spomenutých veciach presvedčili aj vy seba. Je jasné, že to nepôjde jednoducho. Teraz ste im menili plienky a odrazu máte doma na návšteve ich frajerov / frajerky. Panika? Samozrejme. Ale zapamätajte si, že vaše dieťa napriek všetkému ostane naďalej vaším dieťaťom. A to, akým človekom neskôr bude, závisí vo veľkej miere nielen od vás, ale hlavne od toho, ako sa samo vyvinie.

zdroj: pixabay.com

To máte tak. Rada píšem, rada premýšľam, rada sa informujem, rada sa zhováram o všetkom možnom… A ešte radšej toto všetko posúvam ďalej. :). A čo je najdôležitejšie pre mňa, napriek tomu, že nie som ešte mamina, chcem ubezpečiť všetky mamičk, ktoré k nám prídu na „návštevu“ webu, že sú skvelé a pre svoje deti to najlepšie a že napriek zodpovednosti, ktorá z materstva plynie, netreba zabúdať na humor a nadhľad. Predsa sa jedna matka nescvokne 🙂

Komentáre

komentáre