utorok , 17 júl 2018
Home / Rodina / Partnerské vzťahy / My a virtualita

My a virtualita

Opäť raz prinášame vyznanie jednej z vás. Venovala ho svojmu manželovi a dúfa, že možno pochopí…

Sedím sama v kuchyni. Je večer, popíjam víno zriedené vineou… a premýšľam.

Kam sa podela tá naša blízkosť? Intimita? Náklonnosť? Je 5 rokov už ten čas, kedy sa vášeň vytratí a ostane len zvyk? Zmenili sme sa nejako viac, psychicky či fyzicky, že to už nie je úplne ono?

Sama neviem… Utápam sa v rôznych myšlienkach a scenároch a len čakám, čo bude ďalej. Cítim sa bezmocná. Nedívam sa totiž len na seba.

Ako aj dnes. Sedel si vedľa mňa. Sotva si za ten čas so mnou prehovoril. Sotva si dvihol oči od mobilu. Zrejme tam bolo niečo zaujímavejšie, ako moja prítomnosť. Zunovala som sa ti až tak, či už ma berieš ako samozrejmosť?

Je veľa vecí, čo ti chcem povedať, no vždy ma prerušíš, alebo už vopred viem, že počúvať nebudeš.

Virtuálny svet nám zobral život. Naše súkromie. Našu prítomnosť.

Možno som len paranoidná, možno mi chýba iba viac ako len to, že ťa vedľa seba vidím… Ρotrebujem aj vedieť, že pri mne stále si, že ma vnímaš, že ma potrebuješ. Nie len to, že si si istý, že vieš, že tu stále som… Takto to ďalej nejde…

foto: pixabay

Som mamou úžasného chlapčeka, ktorý ma mnohému naučil. Veľa informácií som získala práve vďaka nemu, keď som prehľadávala internet.
Baví ma písanie a získavanie nových poznatkov. Takisto rada stretávam nových ľudí a vo voľnom čase dokonca aj háčkujem. Snažím sa byť ako mama širokospektrálna. 🙂

Komentáre

komentáre