utorok , 25 september 2018
Home / Dieťa / Aktivity / Malí hasiči

Malí hasiči

Má to jeden a pol metra, v očiach bojovnosť, v nohách toľko aktivity, koľko sa len dá, ešte to poriadne nerozpráva a už vôbec nie správne a spisovne, ale tú hadicu nesie, akoby to bol poklad a je jasné, že keby tomuto drobcovi niekto vbehol do cesty, tak ho prevalcuje. O kom hovorím? O malých hasičoch.

Nie, nie je to utópia, ani úvod do nejakého sci – fi filmu. Je to realita detí z obcí Slovenska. A nielen detí, ale aj tých starších, ktorí by už dobrovoľnícku činnosť podaktorí aj odvrhli a povedali si, že im to netreba.

Malé hasičky
Malé hasičky

Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku?

Dobrovoľní hasiči fungujú na Slovensku mnoho rokov. Týka sa to menších aj stredne väčších miest, malých aj veľkých obcí. Pravidelne po škole trénujú, vláčia ťažké hadice, bežia ozlomkrky, len aby za krátky čas dobehli do cieľa, teda k doske, do ktorej sa musia v rekordnom čase trafiť vodou z hadice, ktorú si horko ťažko doniesli v urputnej snahe, prekonať súpera. A po skončení, víťaznom, či nevíťaznom, im na tvárach vyhráva úsmev a v očiach spokojnosť. Lebo to zvládli.

Tým najmenším občas pomôžu starší kamaráti
Tým najmenším občas pomôžu starší kamaráti

Deti, aj väčšie deti

Dobrovoľnému hasičstvu sa nevenujú len dospelí, či väčšie deti, školáci. Medzi tímami nájdete vážne rôzne skupiny, dokonca skupiny detičiek od 4 rokov.

Deti do 10 rokov
Deti do 10 rokov

Ide najmä o vytrvalosť

Oslovila som Natálku Beliansku, ktorá pochádza z Rybian a trénuje už 10 rokov. Ako sa k tomuto športu dostala a čo ju na tom baví?

K hasičstvu som sa dostala, keď som mala asi nejakých 7 rokov a doviedla ma k tomu staršia sestra, ktorá bola tiež hasička a keď so mnou nemal kto byť doma (predsa len, rodičia tiež musia pracovať), tak ma zobrala na tréning a nejako sa to tam nalepilo na mňa . Teraz mám 17 rokov, takže sa tomu už venujem už 10 rokov. Uvedomujem si to až teraz, že som tam takto dlho,lebo to ide všetko strašne rýchlo.. 🙂

Ako často sa na takéto niečo trénuje? Boli by ste prekvapení, ale často. Dva – tri krát týždenne po 2 – 3 hodinky. Je to totiž náročnejšie, ako sa zdá. Nejde len o kondičku, ale najmä o vytrvalosť. A aj k tej sa musia deti nejako dopracovať…

13138733_1761047314113794_305458698161251886_n

Tréningy sú dosť náročné, ale ak chceme niečo dokázať, musíme si prejsť peklom.. Koľkokrát sme na tréningu 2-3 hodinky a z toho 17 sekúnd trvá útok. Teda, samozrejme, keď všetko pekne padne…

Súťaže si však dievčatá, aj chalani užívajú. Okrem toho, že majú možnosť predviesť svoje schopnosti a porovnať sily s inými tímami, spoznávajú aj iné mestá a obce a tvoria si nové kamarátstva.

Celé prázdniny, každú sobotu, koľkokrát aj v nedeľu, chodievame na súťaže po Slovensku, si odbehnúť tento šport. Veľakrát cestujeme 2 hodinky kvôli tým 17 sekundám. Najďalej ideme asi do Šamorína, kde majú krásnu súťaž a super zábavu a každým rokom sa tam viac a viac tešíme, takže sa tam oplatí chodiť . Taktiež, keď máme súťaž aj u nás v Rybanoch, tak ich očakávame s otvorenou náručou. ?

Malí, aj veľkí. Všetky skupiny a kategórie hrajú o prekonanie seba, ale aj o prestíž. Na konci víťazov čakajú poháre, či medaily :)
Malí, aj veľkí. Všetky skupiny a kategórie hrajú o prekonanie seba, ale aj o prestíž. Na konci víťazov čakajú poháre, či medaily 🙂

Hasičstvo a ešte k tomu dobrovoľné, nie je v očiach bežného človeka čosi obvyklé. No už len tá predstava, že si nejaké dieťa radšej zabehne dve hodinky na ihrisku, než by malo tie dve hodinky stráviť doma za počítačom či pred televíziou, je úžasná. Súhlasí aj Natálka:

Veľa ľudí v tomto športe nevidí význam, vidí iba to, ako sa naháňame s hadicami a utekáme pred vodou… My to však berieme inak, berieme to tak, že je to oproti takému futbalu alebo hokeju iné. Samozrejme, každý šport je nebezpečný, ale toto je asi tak najviac. Stačí iba malé zaváhanie a hráme sa s vlastným životom. Jedna chyba môže byť riskantná.

Vždy sa na každej súťaži, najskôr vylosuje poradie tímov
Vždy sa na každej súťaži, najskôr vylosuje poradie tímov

Rôzne kategórie

Na každej súťaži súťažia rôzne kategórie. Najmenší sú obyčajne pomiešaní, chlapci plus dievčatá. Tí starší sa už dokážu rozdeliť na mužov a ženy, dievčatá a chlapcov. Záleží od vekovej kategórie.

Dôvera byť musí: V seba aj druhých

Aby taký tím správne fungoval, musí panovať vnútorný pokoj. Dôvera v svoje,  aj druhého schopnosti, nadväznosť a zohranosť. Tomuto sa učia už aj tí najmenší. Bez toho by to nedávalo zmysel.

Družstvo zložené z dievčat :)
Družstvo zložené z dievčat 🙂

Základom tohto športu je samozrejme dobrý tím. Nemôžeme predsa byť pohnevané a nebaviť sa. Riadime sa mottom „V jednote je sila“ . Veľmi dôležitá je tam aj dôvera. Každá má zodpovedný úsek. V tomto športe sa nedá vybrať, že „Aha, toto je ľahké, tam pôjdem…“ Nie, tu je všetko dôležité a rovnako aj nebezpečné.

Prečo?  Aby sme vedeli pomôcť, a zároveň sa super odreagovali

Mnohí hasiči to počas tréningov vzdajú. Od toho je tréner. Nedovoliť, aby sa také niečo stalo. Predsa len do svojich zverencov vkladá nádeje a dôveru. A to vyžaduje aj od nich. Veriť si. Nevzdať sa. Je to perfektná škola do života. Okrem toho, viete si predstaviť, že 6 ročné dieťa už dokáže ovládať mechanizmus pomáhajúci pri hasení ľahkých požiarov? 🙂 . Možno nie doslova a na 100 %(Pre tých malých by to bolo predsa len príliš nebezpečné). Ale stále je tu ten akt snahy a porozumenia 🙂

Nočná súťaž nebýva ničím neobvyklým.
Nočná súťaž nebýva ničím neobvyklým.

A na záver, čo si taký hasič váži na tomto športe a prečo sa vlastne na to dobrovoľne  dá?

Je to super odreagovanie. Osobne to beriem tak, že idem na tréning, a práve ten tréning je pre mňa útek z reality. Úplne tam vypnem, starosti zahodím za hlavu, a užívam si každú minútu s mojim bláznivým tímom ,ktorý by som nevymenila.

13239372_1769127529972439_5965116908931808017_n

Týmto chcem, samozrejme, vzdať hold všetkým našim dobrovoľným hasičom, pretože to, čo robia, je úžasné. Tie decká sú perfektné a či už úplne maličkí, či tí väčší, odvádzajú kus práce, na ktorý sa veľakrát neodhodlá ani dospelý. A rovnako poďakovať rodičom, pretože keby niet ich pomoci, podpory a faktu, že si nájdu čas a zavedú to dieťa na ten tréning, hoci si môžu povedať, že z toho to dieťa nič nemá. Práve že má. A veľa. Moja sestra trénuje dva roky a nedá na hasičstvo dopustiť. A to ešte nemá ani 12. A tí najmenší? Vidieť,  ako sa také 4 ročné dieťa snaží a urputne bojuje o dosiahnutie cieľa, je nezabudnuteľný zážitok. A v neposlednom rade obrovská vďaka patrí všetkým trénerom na celom Slovensku, pretože keby niet ich, nemal by tie deti kto viesť. Váš čas a úsilie nevychádzajú nazmar.

Takže, všetkým hasičom Slovenska, zdar! 🙂

zdroj: Facebook, osobný archív

To máte tak. Rada píšem, rada premýšľam, rada sa informujem, rada sa zhováram o všetkom možnom… A ešte radšej toto všetko posúvam ďalej. :). A čo je najdôležitejšie pre mňa, napriek tomu, že nie som ešte mamina, chcem ubezpečiť všetky mamičk, ktoré k nám prídu na „návštevu“ webu, že sú skvelé a pre svoje deti to najlepšie a že napriek zodpovednosti, ktorá z materstva plynie, netreba zabúdať na humor a nadhľad. Predsa sa jedna matka nescvokne 🙂

Komentáre

komentáre