pondelok , 18 jún 2018
Home / Zábava / Blog / Má doma pomáhať len dievča?

Má doma pomáhať len dievča?

„Zas nechal ten tanier pod posteľou“

Asi takto podobne sa sťažovala jedna matka na svojho asi 13 ročného syna. Jej kamarátka pozrie na ňu a spýta sa jej:

„A povedala si mu niečo na to?“

Mykne plecami a prehodí: „Čo už s ním…“

A tá kamarátka načrtne: „Divné….my so sestrou, keď sme boli v jeho veku, sme každá musela po sebe upratať, postarať sa v základe o seba, vedeli sme urobiť menší ľahký nákup a pomáhali sme s domácimi prácami… Nerozumiem, prečo tvoj syn nemá, len preto, že je to chlapec? “

Zadrela do živého. Vážne je v poriadku, že od dcér požaduje matka viac, než od syna? Veľa matiek to pozná: pohodené kelímky od jogurtu pod posteľou, na stole v detskej izbe, nahádzané veci na stoličke a vysvetlenie všetkého: veď je to chlapec. Každá matka zažíva presne to isté, čo mnohé: starostlivosť o to, aby jej potomok mal za deň čo jesť, aby mu nič nechýbalo. Pri dcérach je to o tom, že si zväčša už veľa vecí vie pripraviť sama, chlapcom nechá podrobný postup, popis práce a aj to len druhej polovice, pretože prvú už stihne urobiť za neho.

Domáce práce sú stále u mnohých synov tabu. Žiadne umytie riadu, ak aj áno, mnohé matky to oceňujú odmenami v rámci inšpirácie a motivácie. U dcér to už však neplatí. Od dcéry sa to očakáva. Znamená to, že by sme mali prestať od detí žiadať samostatnosť? Vôbec nie! Naopak! Mali by sme ju od nich žiadať, ale rovnoprávne, od synov, aj od dcér. Aby sa dcéry necítili ukrivdené a synovia, aby si od malička budovali v sebe pocit spokojnosti so sebou a sebavedomie.

Príde mi nefér voči dievčatám, aj chlapcom, že sa robia medzi nimi rozdiely v tom, kto koľko doma toho zvládne. Pri dievčatách je nefér, že sa od nich čaká viac, pri chlapcoch, že im vlastne rodičia viažu ruky tým, že väčšinu vecí za nich urobia oni. Akoby si o nich mysleli, že to nezvládnu. Nie je to pre nich trošku ponižujúce?

Samozrejme, môžu niektorí rodičia namietnuť: Chlapec nie je stavaný na domáce práce. Vraj ho to robí menej chlapom. Nesúhlasím. Tu ide o princíp. Ak sa syn nemá vo svete stratiť, ak má nadobudnúť sebaspokojnosť, má byť motivovaný, netreba všetko nechať tak a potom hundrať, keď neskôr nerobí všetko podľa predstáv rodičov.

Chlapci predsa nie sú nemohúcni, neschopní pacienti, ktorí sú odkázaní na pomoc a otrokárstvo druhých, prevažne v prvých rokoch života matiek. Nie je to tak, že mamina je predsa len viac zaťažená na pobehovanie okolo syna, ako okolo dcéry?

Nezvládne aj chlapec doma povysávať, umyť riad, zapnúť práčku, či aspoň vyvesiť prádlo? Že sa mu nechce? Nezdá sa mi, že by to bolo v tom..

Jednoducho spohodlneli. Lebo sa od nich toho veľa neočakávalo. Nerobme doma rozdiely!

„Ja to riešim inak…“…pokračuje kamarátka. “ Mám doma dvoch chalanov, musím. Aby zvládli život, aby to nebolo nefér voči ostatným.  Už teraz si každé ráno uložia pyžamo, pomáhajú vyložiť umývačku, pomáhajú pri vešaní prádla, neboja sa chytiť do rúk metlu… Keď varím, či pečiem, pomáhajú miešať cesto, ozdobovať ho, prestierajú na stôl…. A ako sa pri tom vedia zabaviť!“

Dve matky, dva pohľady a prístupy. V ktorom ste sa našli vy?

zdroj: pixabay

To máte tak. Rada píšem, rada premýšľam, rada sa informujem, rada sa zhováram o všetkom možnom… A ešte radšej toto všetko posúvam ďalej. 🙂

Komentáre

komentáre