piatok , 25 máj 2018
Home / Radíme / Psychológia / Anna Hvizdáková: „Rodičia nemajú zadefinované svoje hodnoty“

Anna Hvizdáková: „Rodičia nemajú zadefinované svoje hodnoty“

Prednedávnom sme vás informovali o tom, že existuje niečo také, ako interaktívne rozprávky. Ešte predtým, ako sa bližšie porozprávame o nich, vám ponúkame rozhovor s ich autorkou, tiež mamičkou, pani Ankou Hvizdákovou.

Úprimne, pani Anka ma zaujala svojím prístupom k poradenstvu pre rodičov. Je milá, nenútená, prirodzená, no najmä z jej slov srší láska a porozumenie. Veľmi ma teší, že pár týchto slov môžeme ponúknuť aj vám… 🙂

Mamička radí iným mamám i oteckom

1. Venujete sa poradenstvu rodičom ohľadom výchovy. Ako ste sa k nemu dostali?
Bolo to úplne spontánne. Vôbec som nemala v pláne sa venovať deťom a rodičom. Keď som bola tehotná s prvou dcérou, tak som ďakovala Bohu, že budem mať bábätko a prosila som ho o múdrosť pri výchove detí. Taktiež, už ako tehotná, som začala čítať knihy o výchove detí. Viete, asi ako každý som si hovorila, že budem vychovávať inak, ako mňa moji rodičia. Lebo, aj keď som mala úžasné detstvo, skvelých rodičov, ktorí ma milujú, ale krízové situácie som chcela riešiť inak. A nevedela som ako, tak som čítala knihy. Keďže som ešte nemala deti, iba informácie ako vychovávať, zostalo to na teoretickej úrovni. Ale na moje prekvapenie, keď už začalo prvé obdobie vzdoru, sa tie informácie nejako vyplavili a kritické alebo vzdorové situácie som začala hneď od začiatku riešiť dobre. Keby som nečítala knihy skôr, ako prišli problémy a vzdor, tak by som to riešila automaticky, z podvedomia – tak ako mňa vychovávali rodičia. Potom meniť svoje návyky ohľadne výchovy je veľmi ťažké. Na tomto som zistila, že riešiť situácie hneď správne alebo podľa svojich cieľov a hodnôt je oveľa ľahšie a efektívnejšie.

12494723_546218422222934_464003037499260203_n

Keďže som od začiatku riešila situácie dobre, iní rodičia si to všimli. Pýtali sa ma, čo robím, ako vychovávam a pod. Taktiež, keď ma videli riešiť situácie s deťmi mi hovorili, že takto reagovať a s pokojom je úžasné. No a takto sa ma stále niečo mamičky pýtali, ja som sa stále niečo o výchove, komunikácií, emocionálnej inteligencii a mnohých ďalších oblastiach vzdelávala, lebo som to chcela predať svojim deťom. Až mi nakoniec jedna mamička povedala, že nech napíšem knihu. Ja som ostala úplne prekvapená. Veľmi som nad tým ani nerozmýšľala.

No potom, cez Vianoce pred troma rokmi som za dva týždne napísala knihu. Bol to úžasný pocit, že všetko, čo som mala v hlave, som dala na papier a cítila som sa taká ľahká. Knihu som ešte rok dorábala a vylepšovala. Veľmi mi pomáhal môj manžel, sestra, blízka rodina a priatelia, vďaka ktorým to nezostalo zahrabané v PC, ale dostalo sa to von aj pre ostatných. Vzdelávala som sa kvôli sebe a svojim deťom, ale pomáhalo to aj iným rodičom. A proces tvorby začal. Napísala som rozprávky, ktoré učia, mám pripravený on-line kurz pre mamičky, ktorý  nie je veľmi o tom, ako vychovávať, ale o tom, ako informácie o výchove preniesť do praxe a skutočne to začať robiť efektívnejšie. Pretože informácie všetci máme k dispozícii, ale veľa rodičov zlyháva práve v tom, že nevedia nové informácie aj previesť do praxe.

Mám rozpísané ďalšie tri knihy. Píšem články pre časopisy a pre internetové portály o výchove a manželstve. Mamičky si pýtajú odo mňa rady a ja som veľmi šťastná, pretože ma tá práca napĺňa, baví, som rada, že môžem pomáhať aj iným a že som našla oblasť, v ktorej sa chcem neustále posúvať dopredu. Pre mňa je veľkou odmenou to, keď mi mamičky napíšu, že moja kniha alebo rada im veľmi pomohla.

2. Výchova detí nie je jednoduchý proces. Už len kvôli tomu, že každé dieťatko je iné. No predsa len, myslíte si, že sa dajú vyčleniť všeobecné body výchovy, ktoré by platili pre každého rodiča a dieťa?
Máte pravdu, že výchova nie je jednoduchý proces. Každé dieťa je iné, každá rodina je iná a každý máme rôzne hodnoty a priority. Napríklad hodnota „neklamať“. Toto chceme odovzdať všetkým svojim deťom, že klamať sa nevypláca, aj keď je každé dieťa iné. Chceme to naučiť všetky naše deti.  Naučiť sa nevzdávať, ísť za cieľom, efektívne komunikovať  nie je vec charakteru, ale toho, že dieťaťu dobrá komunikácia v budúcnosti veľmi uľahčí život. A preto ju chceme naučiť obe naše deti, aj keď sú úplne rozdielne. Je veľmi veľa vecí, hodnôt, vlastností, ktoré môžeme budovať u všetkých detí. A potom treba prísť na to, čo budovať a rozvíjať u jedného dieťaťa a čo budovať a rozvíjať u druhého, tretieho dieťaťa. Každé dieťa má iné vlastnosti, no pozorovaním detí si ich môžete všimnúť a rozvíjať.

Pani Anke vyšla kniha Ako efektívne zvládať vzdor dieťaťa
Pani Anke vyšla kniha Ako efektívne zvládať vzdor dieťaťa

Podľa mňa je problém  v tom, že rodičia nemajú zadefinované svoje hodnoty a že ich nemajú jednotné. Tak isto som zistila, že keď sa nejakého rodiča opýtam, aký cieľ majú ohľadne výchovy, čo chcú deťom odovzdať, naučiť, tak veľmi ťažko odpovedajú. A keď už aj odpovedia, tak nevedia, ako tú vlastnosť alebo návyk u dieťaťa budovať. Niekedy stačí skutočne málo. Sadnúť si, napísať si to, čo ja chcem dieťa naučiť, aké hodnoty mu vštepiť a potom si naštudovať, ako to môžem urobiť a postupne, hlavne trpezlivo to začať u dieťaťa budovať. Počas vzdelávania som o výchove  zistila, že to nie je o tom, že idem meniť dieťa, ale seba. Mojich nedostatkov bolo veľa, ktoré som deťom odovzdať nechcela. Preto som musela zmeniť svoje návyky, svoje postoje, komunikáciu, niektoré názory a robiť veci inak.

Je skutočne pravda, že dieťa sa učí pozorovaním a to, aký rodič ste, to sa nabalí na vaše deti. Ja som nemenila deti, ale od začiatku som pracovala na sebe. Na svojej komunikácii, na svojich nedostatkoch. Odovzdávate dieťaťu to, čo ste vy, nie to, čo mu hovoríte a deti môžu byť samy sebou. Druhou vecou je naučiť sa intuitívne rozpoznať, čo ktoré dieťa potrebuje. Jedno dieťa potrebuje vedieť „prečo nie“ a druhé, aj keď vie prečo nie, tak aj tak to nestačí a potrebuje počuť rázne „nie“. Spoznávajme svoje deti, vytýčme si svoje hodnoty a ciele, a hlavne ich dodržujme a buďme dôslední a trpezliví nie len na deti, ale aj na seba. Zmena sa neudeje zo dna na deň, ale dá sa to, keď rodič skutočne chce niečo svojim deťom odovzdať.

A v neposlednom rade je to, ako k deťom pristupujeme, ovplyvnené aj tým, čo si o nich myslíme. Či si o deťoch myslíme, že sú hlúpe, že neposlúchajú alebo keď deťom dáme priestor, tak zistíme, že sú naozaj veľmi múdre a že majú právo aj na svoj názor a aj s nami nesúhlasiť.

V komunikácii je dôležité počúvať, brať do úvahy názor dieťaťa, nekritizovať, povedať si svoje prečo to tak chcem ja, aby to aj dieťa pochopilo a nájsť spoločné riešenie.

3. Čo je podľa Vás dôležité vo sfére komunikácie medzi dieťatkom a mamičkou? V čom podľa Vás robia mnohí rodičia chybu?
Závisí to skôr od typu rodiča. Niektorí dovolia veľmi veľa dieťaťu a niektorí dovolia veľmi málo dieťaťu. Komunikácia nie je to, že ja poviem stanovisko a vediem monológ, ale komunikácia je dialóg. Ja som bola skôr ten autoritatívny typ. Musela som sa naučiť vypočuť si dieťa. A nie len to, ale ho aj počúvať. Musela som sa naučiť zastaviť svoje ústa a dať priestor dieťaťu a hľadať riešenia, ako by to vyhovovalo všetkým, nie len mne. A tak isto sa veľa pýtať. Prečo to chceš a pod. Avšak o hodnotách, ktoré máme, nevyjednávam. Nekradneme, tak nekradneme. Neklameme, tak neklameme. V tomto kompromis nerobím. Deti potrebujú vedieť, že si za svojimi hodnotami stojím aj prečo ich máme. Ale o mnohých veciach sa dá porozprávať, kde som mnohokrát prišla na to, s akým postojom to deti urobili, prečo to chcú, na čo to potrebujú a na základe toho som veľakrát zmenila aj svoje stanovisko.
Čiže v komunikácii je dôležité počúvať, brať do úvahy názor dieťaťa, nekritizovať, povedať si svoje prečo to tak chcem ja, aby to aj dieťa pochopilo a nájsť spoločné riešenie. Veľmi veľa sa zaoberám komunikáciou vo svojej eknihe – Ako efektívne zvládať vzdor dieťaťa. Nájdete tam techniky, ale aj konkrétne príklady, ako s deťmi efektívne komunikovať, ako si vybudovať zdravú autoritu a oveľa viac.

4. V mnohom dopomáha k zlej výchove zo strany rodičov aj okolie, jeho tlak. Ako sa dá podľa Vás tomuto vyhnúť?
Stanoviť si pravidlá. Ale to tiež je také ťažké, aby ich naši rodiča, svokrovci dodržiavali. Možno postupovať rovnako, ako pri deťoch. Povedať im prečo to tak chcem, čo tým chcem dosiahnuť, vypočuť si aj ich názor, poďakovať im za rady a nájsť riešenie, ako existovať v spoločnej domácnosti a navzájom si pomáhať, a nie podlamovať kolená. Možno, keď to skutočne nebudú rešpektovať, tak dať dôsledok. „Mám Vás veľmi rada a mrzí  ma to, možno nesúhlasíte s mojou výchovou, ale vychovávame na základe našich hodnôt a cieľov a ak to nebudete rešpektovať, budeme musieť odísť.“

Tu je problém skôr ten, že to mnohým aj vyhovuje, že sú s rodičmi. Majú navarené, je to menej náročné na financie a aspoň sa majú na koho vyhovoriť, že im niekto „kazí“ výchovu.

13239935_564274117084031_8683663058312996960_n
Najlepším riešením je mať svoju vlastnú domácnosť. Často to zachráni aj manželstvá a aj výchovu detí. Ja chápem, že je finančne lepšie byť u rodičov či svokrovcov. A aj s deťmi pomôžu, keď už mamina pracuje. Tu si musí každá rodina premyslieť, čo je dôležitejšie. My sme napríklad 180 km od mojich rodičov aj od svokrovcov. Bola som sama na obe deti, muž často preč aj na tri dni a zvládla som to a nemenila by som. Samozrejme, že mi aj veľmi rodina pomohla, ale je to iné, keď je tak ďaleko, ako byť dennodenne spolu. Tiež som sa bála, ako to bude finančne, ale Boh sa o nás dobre stará.

Je treba prevziať zodpovednosť, za svoje rozhodnutia, nech sú akékoľvek a prestať sa vyhovárať na okolie.

zdroj: FB/Thankmoms-Ako byť spokojná mama a mať šťastné deti

To máte tak. Rada píšem, rada premýšľam, rada sa informujem, rada sa zhováram o všetkom možnom… A ešte radšej toto všetko posúvam ďalej. 🙂

Komentáre

komentáre