pondelok , 24 september 2018
Home / Dieťa / Ako s deťmi hovoriť o smrti?

Ako s deťmi hovoriť o smrti?

Tak ako každý rok, znova tu máme sviatky, kedy chodíme za našimi zosnulými blízkymi. Ako však na to pripraviť dieťa?

Deti si smrť ako takú uvedomujú oveľa skôr, ako si my myslíme. Či už ju vidia v reálnom svete, ako odchod blízkeho či nejakého domáceho zvieratka, alebo v rozprávke či filme, ako napr. smrť ježibaby, zlej čarodejnice…

Niektoré deti až do obdobia tých 9-10 rokov smrť berú veľmi neosobne.  Respektíve sú presvedčené, že ich sa to netýka. Až neskôr začínajú chápať konečnosť a nezvratnosť smrti. Tak ako aj jej nevyhnutnosť.

Ale ako malým deťom vysvetliť, že každý raz zomrie? Deti všetkých vekových kategórií potrebujú čo najstručnejšie a jasné vysvetlenie. Vhodné je vysvetliť im to na konkrétnom príklade, napr. že človek už nejedol, nepil, prestal dýchať, prestalo mu biť srdce a pod.

Určite nie je vhodné, a najmä u menších detí, používať slová ako spánok, oddych, odpočinok, nakoľko sa potom môže stať, že dieťa sa bude báť vôbec zaspať.

To isté platí o pojme choroba – nie všetky deti vedia rozlíšiť ľahké ochorenie a smrteľnú chorobu. Tu sa môže stať, že dieťa bude mať strach už z ľahkého kašľa.

Podobné je to aj so slovom, že blízky odišiel.  U citlivejších detí sa môže stať, že pri každom odchode rodičov sa bude obávať, že sa už nevrátia.

Veľa rodičov sa snaží svoj žiaľ a smútok pred deťmi skrývať. Je to však dobré? Rozhodne nie. Deti z nás vycítia viac ako si myslíme. Pred dieťaťom treba prejavovať všetky emócie, aj ľútosť, úzkosť, strach či hnev. Len tak sa naučí, že je v poriadku takto otvorene prejavovať emócie.

Na druhej strane však netreba na dieťa preniesť všetok svoj smútok a žiaľ. Aj tu platí všetko s mierou. Je normálne, že dieťa bude mať veľa otázok. Pokojne však treba pripustiť, že na všetky otázky sa odpovedať nedá.

Každé dieťa je iné. A práve rodič dokáže odhadnúť, kedy je psychicky aj emocionálne pripravené na rozhovor o smrti. Nemusí to byť nutne vtedy, ak o niekoho blízkeho vtedy príde. Niekedy s tou otázkou príde samo dieťa. Vtedy stačí podať iba stručné vysvetlenie, netreba sa tomu vyhýbať.  Rodič uvidí, či mu to vysvetlenie stačí, alebo sa bude pýtať a zisťovať viac. Určite však ale netreba od tejto témy deti brániť.

foto: pixabay

Som mamou úžasného chlapčeka, ktorý ma mnohému naučil. Veľa informácií som získala práve vďaka nemu, keď som prehľadávala internet.
Baví ma písanie a získavanie nových poznatkov. Takisto rada stretávam nových ľudí a vo voľnom čase dokonca aj háčkujem. Snažím sa byť ako mama širokospektrálna. 🙂

Komentáre

komentáre